10.2 Výroba závitov a spôsoby ukončenia závitov

---

Závity sa zhotovujú obrábaním, pri ktorom sa postupným odoberaním materiálu na polovýrobku (valcovom alebo kužeľovom) vytvorí vonkajší alebo vnútorný závit požadovaného druhu a tvaru. Hlavnými spôsobmi zhotovenia závitov sú: sústruženie závitovými nožmi (obr. 10.3 a), rezanie závitníkmi (obr. 10.3 b), rezanie závitnicami (obr. 10.3 c), frézovanie (obr. 10.3 d), brúsenie (obr. 10.3 e) a valcovanie.

Pri všetkých týchto spôsoboch sa závit sa vyrába postupne tak, že nástroj vytvára kužeľový prechod medzi malým a veľkým priemerom závitu. Závit preto nekončí celým profilom naraz, ale postupne vybieha, napr. u vonkajšieho závitu z malého do veľkého priemeru. Tejto časti neúplného profilu závitu sa hovorí výbeh závitu (obr. 10.4 a,b). Miesto, kde končí plný profil závitu a začína výbeh sa označuje ako hranica užitočnej dĺžky závitu.

Ak z funkčných dôvodov nemôže byť závit ukončený výbehom, musí sa závit ukončiť v žliabku vonkajšieho alebo vnútorného závitu, ktorý sa na valci alebo v diere zhotoví ešte pred zhotovovaním závitu (obr. 10.5 a,b).

Závity (vonkajšie a vnútorné) musia byť z výrobných dôvodov zakončené jedným z dvoch normalizovaných spôsobov: výbehom alebo žliabkom.

Žliabky vonkajšieho a vnútorného závitu

---

Vonkajší a vnútorný závit môže sa v prípade potreby ukončiť žliabkom (obr. 10.5 a,b). Rozmery žliabkov a ich priradenie k závitom udávajú STN ISO 4755: 2001 - Žliabky vonkajšieho metrického závitu a STN 02 1037: 1989 - Žliabky vnútorného metrického závitu. Normy stanovujú podrobne všetky rozmery žliabkov v závislosti od hodnoty rozstupu závitu P (obr. 10.5).

U normalizovaných žliabkov sa z určených rozmerov kótujú na výkrese iba rozmery uvedené na obr. 10.23, t. j. priemer žliabku a jeho šírka.