3.1.1 Stredové premietanie - STN EN ISO 5456-4: 1999

---

Stredové premietanie je vytvorenie trojrozmerného obrazu (3D) premietnutím zobrazovaného predmetu na jednu priemetňu (spravidla na povrch výkresu) z jedného bodu, ktorého vzdialenosť od priemetne je konečná. Stredové premietanie je najlepšie prispôsobené podmienkam ľudského videnia. Nazýva sa tiež perspektívne premietanie a najčastejšie sa používa na názorné zobrazovanie veľkých objektov objektov v architektúre. Zostrojenie obrazu predmetu pomocou stredového je náročné a vyžaduje znalosť deskriptívnych grafických metód. Na zobrazovanie predmetov v strojárstve sa používa len výnimočne.

Podľa polohy zobrazovaného predmetu vzhľadom na priemetňu používajú sa tri metódy stredového premietania.

Metódy stredového premietania

---

Stredové premietanie je vytvorenie trojrozmerného obrazu (3D) premietnutím zobrazovaného predmetu na jednu priemetňu (spravidla na povrch výkresu) z jedného bodu, ktorého vzdialenosť od priemetne je konečná. Stredové premietanie je najlepšie prispôsobené podmienkam ľudského videnia. Nazýva sa tiež perspektívne premietanie a najčastejšie sa používa na názorné zobrazovanie objektov v architektúre.

Podľa polohy zobrazovaného predmetu vzhľadom na priemetňu používajú sa tri metódy stredového premietania:

jednoúbežníková perspektíva - ak je predmet v priečelnej polohe, t. j. povrch predmetu s charakteristickým tvarom (hlavný pohľad) je rovnobežný s priemetňou. Všetky obrysy a hrany predmetu rovnobežné s priemetňou sú v zobrazení rovnobežné, všetky čiary kolmé na priemetňu sa zbiehajú v úbežníku V1 (obr.3.3 a)

dvojúbežníková perspektíva - ak je predmet v nárožnej polohe, t. j. všetky zvislé obrysy a hrany sú rovnobežné s priemetňou. V zobrazení sú všetky zvislé obrysy a hrany vzájomne rovnobežné, ale iné rovnobežné hrany sa v zobrazení zbiehajú v dvoch úbežníkoch V1 a V2 (obr. 3.3 b)

trojúbežníková perspektíva - ak je predmet v obecnej polohe, t. j. žiadne obrysy a hrany predmetu nie sú rovnobežné s priemetňou. Všetky hrany predmetu sa v zobrazení zbiehajú v troch úbežníkoch V1, V2, V3 (obr.3.3 c)