5.1.1 Klasifikácia rozmerov súčiastky z hľadiska funkcie

---

Povrch každej súčiastky tvoria funkčné a voľné povrchy.
Na obr. 5.1 a je príklad montážnej jednotky vloženého ozubeného kolesa 1 uloženého na čape 2 pomocou samomazného spekaného prírubového puzdra 3.

Tie povrchy súčiastok, ktoré sa stýkajú s povrchmi iných súčiastok sú funkčné (združené) - (na obr. 5.1 b pre čap vyznačené červene). Musia zabezpečiť funkciu, umožniť montáž, určiť vzájomnú polohu a pod. Rozmery týchto povrchov musia byť tolerované. Tolerancie funkčných povrchov možno predpísať viacerými spôsobmi:

1. predpisom medzných rozmerov, napr. 31,8 až 32,4;
2. predpisom obmedzenia rozmeru z jednej strany, napr. R5max, 45min;
3. predpisom číselných hodnôt medzných odchýlok, napr. 28+0,1/-0,2;
4. predpisom tolerančnej triedy podľa sústavy tolerancií a uložení ISO, napr. 32H7, 16g6.

Ostatné povrchy súčiastok sú voľné (na obr. 5.1 b vyznačené modro). Rozmery voľných povrchov tvoria až 80% všetkých kótovaných rozmerov. Na presnosť týchto rozmerov (tzv. "netolerovaných rozmerov") nie sú kladené také nároky, ako na rozmery funkčných povrchov. Voľné povrchy len obmedzujú a určujú tvar súčiastky, ale jeho dodržanie môže byť niekedy z hľadiska funkcie významné (tuhosť, vyváženie a podobne), a preto sa spravidla stanovujú aj ich medzné rozmery, napr. určením tzv. všeobecných tolerancií podľa STN EN 2768-1 (na obr. 5.1 b zápisom ISO 2768-mK).

Rozmery súčiastok, ktoré určujú funkčné povrchy musia byť tolerované, rozmery voľných povrchov môžu byť netolerované.