Ukáž menu |    Schovaj menu Listuj dozadu |    Listuj dopredu

5.2.2.2 Postup určenia základnej odchýlky pomocou výpočtu

Hodnoty základných odchýlok hriadeľov sú pre každý identifikátor základnej odchýlky (polohu tolerančného intervalu) stanovené pomocou empirických vzorcov v závislosti od výpočtového rozmeru , určeného pre normalizované rozsahy menovitých rozmerov D1 a D2 (pozri tab. 5.3).
Prehľad vzorcov na výpočet základných odchýlok hriadeľov a dier pre rozmery do 500 mm sa uvádza v tab. 5.6.

Tabuľka 5.6.
Vzorce na výpočet základných odchýlok hriadeľov a dier pre rozmery do 500 mm

*) Hodnota = ITn - ITn-1 vo vzorcoch sa dosadí, ak sa odchýlka určuje podľa zvláštneho pravidla.

Hodnoty základných odchýlok dier sa určujú zo základných odchýlok hriadeľov (s rovnakým identifikátorom základnej odchýlky) pomocou dvoch pravidiel:

  • všeobecné pravidlo:
          EI  = - es     (pre diery A až H)
          ES = - ei      (pre diery J až ZC)

    Poloha tolerančného intervalu diery musí byť voči nulovej čiare symetrická s polohou tolerančného intervalu hriadeľa s rovnakým identifikátorom základnej odchýlky (obr. 5.8 a).

    Všeobecné pravidlo platí pre všetky polohy tolerančných intervalov dier s výnimkou:
    - polôh, pre ktoré platí zvláštne pravidlo
    - pre diery N9 až N16 pre rozmery cez 3 do 500 mm, pri ktorých je základná odchýlka rovná nule

  • zvláštne pravidlo:
          ES = - ei + ,
    kde = ITn - ITn-1 je rozdiel medzi normalizovanou toleranciou uvažovaného tolerančného stupňa (ITn) a toleranciou najbližšieho presnejšieho tolerančného stupňa (ITn-1) - (obr. 5.8 b).

    Zvláštne pravidlo platí pre rozsahy rozmerov cez 3 do 500 mm:
    - pre diery J, K, M a N do IT8 vrátane
    - pre diery P až ZC do IT7 vrátane


  • Pozri tiež kapitolu |    Pozri tiež obrázok