6.3.3 Čiastočné základne

---

Ak sa použijú ako základné prvky plochy, môže sa skutočný tvar týchto plôch veľmi líšiť od ideálneho tvaru. Potom môže predpis celej (napr. veľkej) plochy ako základne spôsobiť rôzne výsledky, napríklad pri opakovaných meraniach. Preto je vhodné v takýchto prípadoch zaviesť čiastkové základne. Prakticky to znamená nahradiť napríklad základňu A, ktorej základným prvkom je plocha, tromi čiastkovými základňami A1, A2, A3, ktorých základným prvkom je bod alebo menšia plôška. Tieto čiastkové základne sú spravidla úložnými miestami alebo dorazmi pri upínaní súčiastok v prípravkoch pri výrobe alebo meraní.

Čiastkovými základňami môže byť:
- bod: označuje sa krížikom (obr. 6.22 a)
- úsečka: označuje sa dvoma krížikmi spojenými tenkou súvislou čiarou (obr. 6.22 b)
- kruhová alebo štvorcová plocha: označuje sa tenkou bodkočiarkovanou čiarou s dvoma bodkami a šrafovaním (obr. 6.22 c)

Umiestnenie značiek čiastkových základní na výkrese
Príklad predpisu čiastkových základní na výkrese súčiastky je na obr. 6.23. Správny predpis a praktická aplikácia čiastkových základní zabezpečuje jednoznačnú polohu súčiastky pri výrobe a meraní a postupné odoberanie všetkých šiestich stupňov voľnosti súčiastke. Po uložení súčiastky na primárnu základňu A sú odobraté tri stupne voľnosti (čiastkové základne A1, A2, A3 - napr. hroty), dva stupne voľnosti po uložení na sekundárnu základňu B (čiastkové základne B1, B2 - napr. dorazy s kruhovou dotykovou plôškou 4 mm) a jeden stupeň voľnosti po uložení na terciálnu základňu C (čiastková základňa C1 - napr. hrot).