9.1.1 Profily povrchu

---

Charakter povrchu sa v zmysle tejto normy a ďalších noriem hodnotí podľa profilovej metódy, t. j. zo skutočného profilu nerovností povrchu, t. j. čiary, ktorá vznikne rezom skutočného povrchu definovanou plochou.
Skutočný povrch súčiastky, t. j. povrch ohraničujúci teleso a oddeľujúci ho od okolitého prostredia (obr. 9.2a) sa vždy menej alebo viac líši od geometrického povrchu, ktorý prestavuje ideálny povrch, ktorého menovitý tvar je určený výkresom (obr. 9.2b).
Rez sa môže viesť kolmo na smer prevládajúcich nerovností povrchu, a získame priečny profil alebo rovnobežne so smerom nerovností povrchu, a získame pozdĺžny profil.
Podľa normy STN EN ISO 4287 sú zo zosnímaného skutočného profilu priamo v meracom zariadení vhodnou filtráciou upravené a určené tri profily na určenie charakteru povrchu profilovými metódami, ale aj motívovými metódami a metódami založenými na krivke materiálového podielu. Sú to (obr. 9.3):

primárny profil - P-profil;

profil drsnosti - R-profil;

profil vlnitosti - W-profil.

Profily na určenie charakteru povrchu

---

primárny profil - P-profil - je základom na určenie parametrov primárneho profilu, tzv. štruktúrnych parametrov. Získa sa zo skutočného profilu odstránením zložiek profilu s veľmi malými vlnovými dĺžkami pomocou filtra Ls s vlnovou dĺžkou s;

profil drsnosti - R-profil - odvodí sa z primárneho profilu odstránením zložiek profilu s kratšími vlnovými dĺžkami, ako sú vlnové dĺžky zodpovedajúce drsnosti krátkovlnovým filtrom Ls (s) a potlačením zložiek zodpovedajúcich vlnitosti s dlhšou vlnovou dĺžkou filtrom profilu Lc (c). Prenosové pásmo profilu drsnosti je určené medzi filtrami Ls a Lc. Tento profil je základom na určenie parametrov profilu drsnosti.

profil vlnitosti - W-profil - odvodí sa z primárneho profilu tak, že sa pomocou krátkovlnového filtra Lc s vlnovou dĺžkou c potlačia zložky profilu, ktoré majú vlnovú dĺžku zodpovedajúcu drsnosti a pomocou dlhovlnového filtra Lf s vlnovou dĺžkou f sa vylúčia zložky profilu, ktoré majú väčšiu dĺžku ako zodpovedá vlnitosti povrchu.
Hodnoty vlnových dĺžok všetkých troch filtrov s, c a f sú určené príslušnými normami. Rovnako je normalizovaný aj typ filtrov a to Gaussov filter. Takéto použité filtre vytvoria potom normami definované prenosové pásmo, ktoré sa považuje za normálne prenosové pásmo.