9.4.2 Doplňovacie požiadavky na charakter povrchu

---

Aby sa zabezpečila jednoznačnosť požiadaviek na charakter povrchu, môže byť nevyhnutné uviesť aj ďalšie údaje (napr. prenosové pásmo, základnú dĺžku, výrobný proces, stopy na povrchu a ich smer, prípadne povolené prídavky na obrábanie). Tieto doplňovacie požiadavky na charakter povrchu sa uvádzajú pri úplnej značke a musia sa umiestniť v miestach označených na obr. 9.15 písmenami "a" až "e". Rozmery značiek a veľkosti plôch "a" až "e" na zápis doplňovacích požiadaviek sa uvádzajú na obr. 9.15 a v tab. 9.11.
Doplňovacie požiadavky na charakter povrchu sa uvádzajú pri úplnej značke a musia sa umiestniť v miestach označených na obr. 9.14 písmenami "a" až "e".

Údaj v mieste "a" - horná medza údajov - jediná požiadavka na charakter povrchu
Uvádza sa označenie parametra, medzná číselná hodnota, alebo aj prenosové pásmo, zá-kladná dĺžka a pod., napr. v tvare:
U 2RC 0,08-0,8/Rz8max 3,3 alebo 0,0025-0,8/Rz 12,5 alebo 0,008-0,5/16/ Ra 0,8 alebo len napr. Ra 3,2.

Údaj v mieste "b" - dolná medza údajov - pri zápise dvoch alebo viacerých požiadaviek
V mieste "b" sa uvádza údaj len v prípadoch, ak sú udané dve alebo viaceré požiadavky na charakter povrchu (napr. horná medza - U a dolná medza - L).

Údaj v mieste "c" - výrobný postup a povrchové úpravy
Označuje sa spôsob obrobenia povrchu, povrchové úpravy, povlakovania alebo iné požiadavky na výrobný postup vytvárajúci povrch, napr. sústruženie, brúsenie a pod.

Údaj v mieste "d" - smer nerovností povrchu
Morfológia a orientácia povrchovej vrstvy vyplývajúca z výrobného postupu (napr. stopy po nástroji) sa môžu uviesť v úplnej grafickej značke na mieste "d".

Údaj v mieste "e" - prídavok na obrábanie
Ak je to potrebné, udáva sa požadovaný prídavok číselnou hodnotou v milimetroch (obr. 9.21).

Údaj v mieste "a" - horná medza údajov

---

Poradie a usporiadanie možných údajov v mieste "a" je nasledujúce (obr. 9.16):

1. Požiadavka na charakter povrchu sa môže udať ako jednostranná alebo dvojstranná tolerancia. Pri dvojstrannej tolerancii sa v mieste "a" zapisuje horná tolerancia a označí sa písmenom U. Ak sa neoznačí údaj v mieste "1" písmenom, znamená to, že ide o hornú medzu údaja. Ak je jednostranná tolerancia udaná dolnou medzou tolerancie, musí sa v mieste "1" uviesť písmeno L (napr. L Ra 0,32).
2. Typ filtra použitého na odfiltrovanie krátkych a dlhých vlnových dĺžok. Normalizovaný je Gaussov filter a použitie tohto filtra sa v označení v mieste "2" nemusí označovať.
3. Prenosové pásmo - udáva sa hodnotou krátkovlnového filtra alebo dlhovlnového filtra (základnej dĺžky) alebo hodnotou obidvoch (oddelia sa spojovníkom). Charakter povrchu sa všeobecne určuje v prenosovom pásme, t. j. vo vlnovom rozsahu medzi dvoma definovanými filtrami, ktoré odrezávajú krátke vlnové dĺžky (krátkovlnový filter - označuje sa s) a dlhé vlnové dĺžky (dlhovlnový filter - označuje sa c). Hodnota medznej vlnovej dĺžky dlhovlnového filtra sa označuje aj ako základná dĺžka lr. Prenosové pásmo sa udáva medznými hodnotami filtrov (v milimetroch) a ak sa nepoužije normálne prenosové pásmo musí sa udať v úplnej grafickej značke. V príklade na obr. 9.16 je prvý údaj pre krátkovlnový filter (0,08 mm), druhý pre dlhovlnový filter (0,8 mm). Obidva údaje sa oddelia spojovníkom. Bežne sa používa normálne prenosové pásmo a potom sa v označení nemusí v mieste "3" nič uvádzať.
4. Parameter charakteru povrchu - udá sa typ profilu (R, W alebo P) a charakteristika (malým písmenom, resp. písmenami - a, z, p, v a pod. - pozri tab. 9.3 až tab. 9.6). Prenosové pásmo a parameter charakteru povrchu sa oddelia šikmou zlomkovou čiarou.
5. Vyhodnocovaná dĺžka ln - uvádza sa údajom počtu základných dĺžok lr vo vyhodnocova-nej dĺžke ln. Napríklad údaj Rz8 na obr. 9.16 znamená, že sa v konkrétnom prípade predpisuje vyhodnocovaná dĺžka s ôsmimi základnými dĺžkami, t. j. ln = 8 x 0,8 = 6,4 mm. Údaj sa musí uvádzať len vtedy, ak sa počet základných dĺžok vo vyhodnocovanej dĺžke líši od normou predpísaných piatich dĺžok (pozri ISO 4287).
6. Údaje tolerančných medzí - interpretácia hraníc špecifikácie. Sú určené dva rozličné spôsoby určenia a výkladu údaja na určenie charakteru povrchu: "16 % pravidlo" a "pravidlo max":

Pri "16 % pravidle" sa povrch považuje za akceptovateľný, keď pri požiadavkách predpísaných hornou medzou parametra najviac 16 % zo všetkých hodnôt vybraného parametra nameraných na vyhodnocovanej dĺžke presahuje hodnotu predpísanú na výkresoch alebo v technickej dokumentácii. Pri požiadavkách predpísaných dolnou medzou parametra sa povrch považuje za akceptovateľný vtedy, keď najviac 16 % zo všetkých hodnôt je menších ako hodnota predpísaná na výkrese. "16 % pravidlo" sa definuje ako normálne pravidlo, ktoré sa najčastejšie používa a pri označovaní údaja tolerančných medzí v mieste "6" sa nič neuvádza a zapisuje sa len: napr. Ra 0,7 ; Rz1 3,3.

Ak je predpísané "pravidlo max", potom nijaká z nameraných hodnôt kontrolovaného parametra na celom kontrolovanom povrchu nesmie presiahnuť hodnotu predpísanú na výkrese alebo v technickej dokumentácii. Na výkrese alebo v technickej dokumentácii sa označuje: napr. Ramax 0,7 ; Rz1max 3,3.
Na profilové parametre a parametre založené na krivke materiálového podielu možno použiť obidve pravidlá, na motívové parametre len "16 % pravidlo".
7. Medzná hodnota. Uvádza sa medznou číselnou hodnotou parametra charakteru povrchu (v m). Aby sa predišlo chybnému prečítaniu, musí byť medzi označením parametra a medznou hodnotou dvojnásobná medzera (dve prázdne miesta) - napr. Rz 6,8; Ra 6,2; Rz1 3,3; Rz8max 3,3; Ptmax 25.