5.2 Sústava tolerancií a uložení ISO

---

Tolerovanie dĺžkových rozmerov predpisovaním obidvoch medzných rozmerov je síce jednoznačné a pre predstavu názorné, ale pre podmienky praxe nevhodné. Sústava tolerancií a uložení ISO zavedená u nás normou STN EN ISO 286-1 je pre prax výhodnejšia, pretože medzné rozmery vzťahuje k spoločnému menovitému rozmeru MR (pre dieru D, pre hriadeľ d) a namiesto medzných rozmerov predpisuje dve medzné odchýlky, alebo jednu medznú odchýlku - základnú a hodnotu normalizovanej tolerancie.
Sústava tolerancií a uložení ISO je definovaná ako sústava uložení obsahujúca hriadele a diery podľa sústavy pravidiel ISO na tolerovanie dĺžkových rozmerov.

Princíp vytvorenia sústavy ľahšie pochopíme, ak budeme predpokladať, že každý rozmer tolerovaný podľa sústavy tolerancií a uložení ISO je definovaný tromi parametrami:

- napríklad rozmer 32H8

32 - menovitým rozmerom MR
H - polohou tolerančného intervalu k menovitému rozmeru (k nulovej čiare) - v sústave ISO hodnotou základnej odchýlky, napr. EI_H
8 - šírkou tolerančného intervalu - v sústave ISO hodnotou normalizovanej tolerancie IT_n, napr. IT8

Pri tolerovaní rozmerov podľa jednotnej sústavy tolerancií a uložení ISO sa používajú ďalšie výrazy a definície (obr. 5.4):
- menovitý rozmer MR
- medzné odchýlky
- normalizovaná tolerancia

Medzné odchýlky

---

Medzná odchýlka je horná alebo dolná odchýlka od menovitého rozmeru MR. Medzné odchýlky sú číselné hodnoty kladné alebo záporné, prípadne nulové. Skutočná odchýlka je algebraický rozdiel medzi skutočným rozmerom a menovitým rozmerom MR.

Pri tolerovaní rozmerov hriadeľa a diery sú definované 4 medzné odchýlky (obr. 5.4):
- horné odchýlky (pre dieru ES, pre hriadeľ es), ktoré sa definujú ako algebraický rozdiel medzi horným medzným rozmerom a menovitým rozmerom MR
- dolné odchýlky (pre dieru EI, pre hriadeľ ei), ktoré sa definujú ako algebraický rozdiel medzi dolným medzným rozmerom a menovitým rozmerom MR

Tolerančný interval je pri grafickom znázornení tolerancií vymedzený dvoma čiarami, ktoré zobrazujú hornú a dolnú odchýlku vzhľadom na nulovú čiaru¹⁾.

Polohu tolerančného intervalu vzhľadom na menovitý rozmer, t. j. na nulovú čiaru určuje v sústave tolerancií a uložení ISO základná odchýlka. Základná odchýlka je podľa dohody tá z medzných odchýlok, ktorej absolútna hodnota je menšia (je bližšie k nulovej čiare). Základné odchýlky sa označujú písmenami veľkej abecedy pre diery (A....ZC) a písmenami malej abecedy pre hriadele (a....zc). Hodnota druhej - pridruženej odchýlky²⁾ sa určí pripočítaním alebo odpočítaním normalizovanej tolerancie IT (obr. 5.4). Na obrázku je základná odchýlka označená súvislou vodorovnou čiarou a druhá - pridružená odchýlka čiarkovanou čiarou.

Poznámky:
¹⁾ Norma ISO 286-1: 2010 nezavádza termín "nulová čiara", ktorý bol v predchádzajúcich vydaniach normy. Termín "nulová čiara" nahradzuje termínom "čiara nulového rozmeru". Vzhľadom na istú nelogickosť je v prebranej norme STN EN ISO 286-1 termín "nulová čiara" ponechaný a jeho význam je vysvetlený v národnej poznámke.
²⁾ Norma ISO 286-1 nezavádza žiadny termín na označenie "druhej" medznej odchýlky, ktorá so základnou odchýlkou určuje tolerančný interval. Termín pridružená odchýlka ponechávame v publikácii z didaktických dôvodov. Pri vysvetľovaní tvorby tolerančnej sústavy budú sa medzné odchýlky (horná, dolná) nazývať základná odchýlka a pridružená odchýlka.