8.2.2 Predpis požiadavky maxima materiálu (MMR)

---

Predpis vzájomnej závislosti rozmerov a geometrie prvkov pomocou požiadavky maxima materiálu možno uskutočniť podľa STN EN ISO 2692u. Zmontovateľnosť súčiastok závisí od kombinácie účinku rozmeru a geometrickej odchýlky (extrahovaných) prvkov.
Najmenšia vôľa v uložení sa dosiahne vtedy, keď každý zo spájaných rozmerových prvkov má rozmer maxima materiálu (napr. čap má najväčší priemer a diera najmenší priemer) a keď sú ich geometrické odchýlky rozmerových prvkov (napríklad odchýlka tvaru, orientácie a polo-hy) najväčšie.
Najväčšia vôľa v uložení vzniká, ak rozmery spájaných rozmerových prvkov majú najväčšiu odchýlku od rozmeru maxima materiálu (napr. čap má najmenší priemer a diera najväčší priemer) a keď sú geometrické odchýlky rozmerových prvkov (napríklad odchýlky tvaru, orientácie a polohy) nulové.

Princíp požiadavky maxima materiálu (MMR) spočíva v tom, že keď skutočné rozmery spájaných súčiastok nedosahujú rozmer maxima materiálu, môže sa geometrická tolerancia rozmerových prvkov zväčšiť. Predpísaná hodnota geometrickej tolerancie sa môže prekročiť o hodnotu rozdielu medzi rozmerom maxima materiálu a skutočným rozmerom. Predpísané geometrické tolerancie sa musia u prvkov, ktoré tvoria uloženie dodržať len vtedy, keď obidva spájané prvky dosahujú rozmer maxima materiálu a vôľa medzi nimi je vtedy minimálna.
Použitie tejto požiadavky neohrozí zmontovateľnosť súčiastok, ale vedie k významnému uľahčeniu výroby a k zjednodušeniu kontroly pomocou kalibrov.

Toto pravidlo sa nazýva "požiadavka maxima materiálu". Na výkresoch prvkov sa táto požiadavka označuje značkou M v krúžku, ktorá sa umiestni za hodnotu príslušnej geometrickej tolerancie do tolerančného rámčeka (obr. 8.4a).
Požiadavku maxima materiálu možno využiť aj pre základne. Potom sa označenie písmenom M v krúžku uvedie za označením základne alebo základní (obr. 8.4b, c).

Príklady vysvetlenia požiadavky maxima materiálu (MMR)