2.3 Druhy a hrúbka čiar

---

Základné pravidlá vyhotovovania čiar na všetkých druhoch dokumentácie technických výrobkov, včítane diagramov, plánov a máp určuje norma STN ISO 128-20: 1999. Norma určuje názvy jednotlivých druhov čiar a pre každý druh čiary určuje číselné označenie, napr.: súvislá čiara - 01, čiarkovaná čiara - 02, čiara dlhá čiarka - bodka - 04, čiara dlhá čiarka - dve bodky - 05, atď.

Hrúbka čiary d sa musí voliť z normalizovaného radu hrúbok:
     d = 0,13; 0,18; 0,25; 0,35; 0,5; 0,7; 1; 1,4; 2 mm

Na zhotovenie technickej dokumentácie (výkresov, diagramov, schém a pod) sa používajú tri hrúbky čiar: tenká, hrubá a veľmi hrubá. Pomer medzi hrúbkou tenkých, hrubých a veľmi hrubých čiar je 1:2:4. Normalizované sú skupiny hrúbok čiar (tab. 2.1). Hrúbka čiar sa musí zvoliť podľa typu, formátu a mierky výkresu, podľa požiadaviek reprografie. Na výkresoch v strojárstve sa všeobecne používajú len čiary tenké a hrubé.


Aby sa mohli z väčších originálov výkresov (na formátoch A0 a A1) zhotoviť dôkladne čitateľné kópie na výkresoch menších formátov (napr. A1 alebo A2), má sa pri kreslení originálov na formátoch A0 a A1 používať najmenšia hrúbka čiar 0,35 mm. Na menších formátoch má sa používať minimálna hrúbka čiar 0,25 mm. Všeobecne sú prednostne odporúčané skupiny hrúbok čiar 0,5 a 0,7.
Norma STN ISO 128-20 predpisuje aj spôsob začínania, spájanie a pretínania nesúvislých čiar a to tak, ako sa uvádza na obr. 2.6. Všeobecne platí, že nesúvislé čiary začínajú čiarkou, pretínajú sa v čiarke (miesto a), spájajú sa s inými čiarami čiarkami (b) a zalamujú sa v čiarke a pri bodkovaných čiarach v bodke (c). Najmenšie medzery medzi dvoma rovnobežnými čiarami nesmú byť menšie ako 0,7 mm.

Norma STN ISO 128-21 určuje pravidlá na kreslenie čiar v systémoch CAD pri spracovaní dokumentácie s podporou počítača. Určuje vzorce na výpočet dĺžok prvkov (čiarky, medzery, bodky) nesúvislých čiar.
Napríklad (obr. 2.7):

kreslenie osi súmernosti tenkou bodkočiarkovanou čiarou s dlhou čiarkou - obr. 2.7 a (dĺžky čiarok sa upravia podľa dĺžky čiary; pri malej dĺžke (l < 54,5.d) sa kreslí súvislá tenká čiara)

zostrojenie zobrazenia zakrytých hrán a obrysov čiarkovanou tenkou čiarou - obr. 2.7 b

zostrojenie čiary ohraničenia čiastočných pohľadov (rezov) čiarou so zalomeniami (s cik-cakmi) - obr. 2.7 c. Ak je dĺžka čiary l₀ 10.d kreslí sa zalomenie vpravo alebo vľavo od obrysu

Všeobecné pravidlá na kreslenie a používanie odkazových čiar určuje medzinárodná norma STN ISO 128-22. Odkazové čiary a aj ich zástavky sa zhotovujú tenkou súvislou čiarou. Dve a viac čiar sa môžu zbiehať k jednej zástavke. Odkazové čiary sa nemajú krížiť s inými odkazovými čiarami, čiarami kótovania a pod. Odkazová čiara sa ukončí šípkou, ak odkazová čiara končí na obrysovej čiare zobrazeného predmetu (obr. 2.8 a); bodkou (priemeru 5xd), ak končí v obryse predmetu (obr. 2.8 b) a bez zakončenia, ako končí na inej čiare (kótovacej čiare, ose súmernosti a pod.) (obr. 2.8 c).


Poznámka:
¹⁾ Súvislá tenká čiara od ruky č. 01.18 na ručné znázornenie zakončenia čiastočných alebo prerušených pohľadov, rezov a prierezov sa všeobecne uprednostňuje. Zakončenie súvislou tenkou čiarou so zalomeniami (s cikcakmi) č. 01.1.19 sa používa pri kreslení s podporou počítača. Na jednom výkrese sa odporúča používať len jeden typ čiary.

Konkrétne použitie čiar rôznych typov a hrúbok v niektorých odboroch uvádzajú príslušné medzinárodné normy: v stavebníctve (STN ISO 128-23), v strojárstve (STN ISO 128-24), v stavbe lodí (ISO 128-25). Pravidlá použitia normami predpísaných typov a hrúbok čiar pri zobrazovaní, kótovaní a pod. sú obsahom ďalších odsekov učebnice.