4.2 Prvky kótovania

---

Ako prvky kótovania sa používajú (obr. 4.3):
- kótovacie čiary
- predlžovacie čiary
- odkazové čiary
- zakončenia kótovacích čiar
- označenie začiatku kótovacej čiary
- kóty (hodnoty rozmerov)

Všetky čiary prvkov kótovania, t. j. kótovacie, predlžovacie, odkazové, čiary zakončenia a označenia začiatku kótovacej čiary sa kreslia súvislými tenkými čiarami.

Kótovacie čiary

---

Kótovacie čiary sa kreslia:

pre lineárne (priamkové) rozmery rovnobežne s kótovanou dĺžkou (obr. 4.4 a)

pre uhlové kóty alebo uhlové rozmery ako oblúky so stredom vo vrchole uhla, resp. v strede polomeru oblúka (obr. 4.4 b)

pre kótovanie polomerov ako priamky začínajúce v strede polomeru (obr. 4.4 c). Kótovacie čiary sa zakončujú na predlžovacích čiarach, ak ich netreba predĺžiť na nakreslenie obrátených vonkajších zakončovacích šípok (kóta 6,5 na obr. 4.4 a).

Kótovacie čiary sa majú umiestňovať (pokiaľ možno) mimo obraz, ako vonkajšie kóty. Len pri dostatočnom priestore sa môžu umiestniť do obrazu ako vnútorné kóty (obr. 4.5). Kótovaciu čiaru nemá pretínať žiadna iná čiara na výkrese (ak sa tomu dá zabrániť). Pri prerušovaných obrazoch sa kótovacia čiara neprerušuje (obr. 4.5). Kótovacia čiara sa nesmie stotožňovať s obrysovou čiarou, s osou a ani nesmie byť ich pokračovaním.

Skrátenú kótovaciu čiaru (s jednou šípkou) možno kresliť:

pri kótovaní polomerov (obr. 4.4 c)

pri kótovaní priemerov a rozmerov súmerných a rotačných predmetov, ktoré sú zobrazené len časťou (obr. 4.6 a)

pri kótovaní súmerných predmetov, ktoré sú nakreslené sčasti v pohľade a sčasti v reze, napr. "polovičným rezom" (obr. 4.6 b)