4.2 Prvky kótovania

---

Ako prvky kótovania sa používajú (obr. 4.3):
- kótovacie čiary
- predlžovacie čiary
- odkazové čiary
- zakončenia kótovacích čiar
- označenie začiatku kótovacej čiary
- kóty (hodnoty rozmerov)

Všetky čiary prvkov kótovania, t. j. kótovacie, predlžovacie, odkazové, čiary zakončenia a označenia začiatku kótovacej čiary sa kreslia súvislými tenkými čiarami.

Zakončenie kótovacích čiar

---

Zakončenie kótovacích čiar na obidvoch koncoch kótovacej čiary možno vykonať rôznymi normalizovanými spôsobmi, ale na jednom výkrese má sa voliť len jeden spôsob zakončenia a jeden typ šípok (obr. 4.11):

šípka s uhlom rozovretia 30° a dĺžkou h (h je výška písma) - otvorené, uzatvorené, vyplnené (obr. 4.11 a)

otvorená šípka s uhlom rozovretia 90° a dĺžkou 0,4.h (obr. 4.11 b)

šikmá úsečka s uhlom sklonu 45° a dĺžkou h (obr. 4.11 c)

bodka s priemerom 0,5.h, ktorá sa smie použiť len vtedy, keď nie je dosť miesta pre šípky. Susediace šípky musia smerovať proti bodke (obr. 4.11 d). Namiesto bodky sa môže použiť aj šikmá úsečka.

Použitie jednotlivých typov zakončení závisí aj od zvyklostí pri tvorbe technických výkresov v určitých technických odboroch. V niektorých prípadoch je ich použitie priamo určené normou ISO.
Na strojníckych výkresoch sa používajú šípky s rozovretím 30° a bodky. Šípky s rozovretím 90° sa používajú na kótovanie výškovej úrovne vzhľadom na vzťažnú výšku, napr. stavby alebo terénu. Na výkresoch v stavebníctve a architektúre sa používajú na zakončenie kót dĺžkových rozmerov šikmé úsečky. Na kótovanie polomerov, priemerov kótovaných v obrazoch kružníc a pri kótovaní uhlov sa vždy používajú šípky s rozovretím 30° (pozri obr. 4.9).